Obec sa začala intenzívne zaoberať protipožiarnymi opatreniami po veľkom požiari roku 1880. V roku 1882 bol preto zriadený povinný spolok. Richtár Ján Wajzman (Weismann) s prísažnými vymenoval 20 remeselníkov a roľníkov za členov obecného povinného hasičského spolku. Obec ešte v tom roku kúpila z verejnej zbierky vo firme Knaust Viedeň ručnú dvojkolesovú striekačku. Na jej nákup sa vypravili do Viedne miestny r.k kňaz František Markovič (Markovics), notár Jozef Baláž (Balázs) a obecný pokladník Ján Doršic. Spolok sa ďalej stretol na niekoľkých náročných cvičeniach, ktoré hasičov odradili a činnosť spolku po pol roku skončila. Povinný Uhorskoveský ohňohasičský spolok sa neosvedčil.
Záhorskú Ves viackrát navštívil inštruktor hasičského zväzu Július Voit z Malaciek s cieľom oživiť nefungujúci povinný spolok. Navrhol novému richtárovi Vendelínovi Pavešicovi ustanoviť dobrovoľný hasičský spolok. Podporu tomuto spolku prisľúbil aj majiteľ cukrovaru, pokiaľ by hasiči zasiahli aj v prípade požiaru vo fabrike. Z iniciatívy richtára Pavešica bol ustanovený v roku 1884 prípravný výbor pre založenie hasičského dobrovoľného spolku. Jeho členmi boli notár Jozef Baláž a nový kňaz farnosti Karol Kvaššay, miestny učiteľ a rektor Leopold Pauer a prísediaci obce. Tento výbor vypracoval návrh stanov a vysvetľoval potrebu existencie spolku. Po 2 rokoch vyzval občanov a zvolal ich stretnutie na 25.4.1888. Tu sa do spolku prihlásilo 48 mužov. Prípravný výbor zaslal ministerstvu vnútra do Budapešti žiadosť o schválenie stanov, ktoré boli odobrené 30.7.1888.
Uherskoveský dobrovoľný hasičský spolok (Magyarfalviőnkéntestüzóltóegyelet) bol založený na ustanovujúcom stretnutí 22.7.1888 za účasti 40 hasičov.Predsedom spolku sa stal kňaz Karol Kvaššay, podpredseda richtár Vendelín Pavešic, veliteľ učiteľ Leopold Pauer, zástupca veliteľa notár Jozef Baláž.
Obec v roku 1896 postavila obecný dom (dnes Obecný úrad) ktorý mal na dvore prístrešok slúžiaci ako hasičský sklad postavený za richtára Jozefa Režného. Nazývali ho „stríkáreň“ a bola tu uložená dvojkolesová striekačka zakúpená v roku 1882. Už v roku založenia spolku k nej bola dokúpená štvorkolesová ručná striekačka od firmy Knaust. Zároveň dala obec vyhotoviť voz s veľkým sudom na vodu. Striekačka totiž nemala sacie zariadenie, voda sa nedala čerpať z vodného zdroja a voda sa do nej musela dolievať.
Až na oslave 20. výročia založenia spolku, v roku 1908, dostal spolok vlastnú budovu pre hasičský sklad a strážnicu. Bolo to zlepšenie podmienok, no v budove stále nebola miestnosť na hasičské schôdze, a tak sa hasiči najčastejšie stretávali v hostincoch. V rovnakom roku za podpory richtára Michala Bartalského a majiteľa cukrovaru dostal spolok ručnú striekačku. Tentoraz modernejšiu štvorkolesovú so sacím zariadením spolu so 100 metrami hadíc. Vysvätili ju na veľkej celoobecnej slávnosti za účasti spolkov zo širokého okolia. Pre nových členov nebolo v prvých rokoch existencie hasičského spolku celkom jednoduché do neho vstúpiť, lebo počet členov sa zastropoval. Až po ukončení členstva niektorého hasiča mohla valná hromada poslku prijať kandidáta. Hasičský spolok mal v roku 1911 až 45 členov a všetci mali hasičskú rovnošatu. Veliacou rečou bol miestny dialekt s množstvom nemeckých skomolených slov, len niektoré roky oficiálnejšia nemčina či maďarčina, čo je možné vidieť aj v historických zápisniciach zo zasadnutí. Spolok pôsobil aj počas 1.svetovej vojny, kedy spolok a ochrany pred požiarmi zabezpečovala hŕstka starších hasičov.